nedeľa 25.júna 2017 | meniny:

... naj obec na Záhorí

Fotka Plavecký Mikuláš Fotka Plavecký Mikuláš Fotka Plavecký Mikuláš

História obce

SkalaPlavecký Mikuláš leží v dvoch malokarpatských dolinách: Mokrej a Suchej. Nad obcou vyčnievajú kopce: Holá hora, Hurka, Korlátko, Drinova hora, Chrastavá hora a Dubníček, na ktorom je postavený katolícky farský kostol svätého Mikuláša, patróna obce. Pozdĺž celej obce preteká potok, ktorý volajú Starý potok. Obec jestvovala už v roku 1224.

 

StudňaV roku 1394 sa spomína pod názvom Zentmiclos, v roku 1453 Sanctus Nicolaus, v roku 1773 Plawaczky Mikuláš. V obci bol už kostol v roku 1224. Ten sa však nezachoval. Na majetkoch niekdajšej zemianskej rodiny Pet Šimona(Petšimonovcov), ktorí za Rudolfa II. boli povýšení do šľachtického stavu, bol tiež kostol, ktorý nazývali Modlitebňa.

KostolFarský kostol sv. Mikuláša tvorí jedinečnú dominantu, veľmi citlivo vkomponovanú do prírodného prostredia. Celý objekt sa vypína vo svojej belobe nad okolím. Predstavuje hodnotný príklad renesančnej sakrálnej architektúry obranného charakteru. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a vstavanou vežou do západného priečelia kostola. Celý interiér je zaklenutý valenou klembou. Pod terajšou výmaľbou boli zistené figurálne nástenné maľby vo dvoch vrstvách nad sebou.

KostolV kostole sa nachádzajú lavice z prvej polovice 18. storočia. V tomto storočí(asi roku 1718) kostol prešiel väčšou renováciou. Vtedy bol aj ohradený múrom. Hlavný oltár je barokový. Po stranách sú sochy dvoch svätcov - biskupov. Uprostred je obraz svätého Mikuláša - biskupa. Kazateľnica i bočné oltáre Panny Márie a svätého Jozefa sú tiež barokové. Orgánový chór pochádza asi z obdobia renovácie v rokoch 1718 - 20.

SkalaParatep je delený pilastrami v kazetové polia. Kalvária je voľné rokokové súsošie z doby okolo roku 1780. V interiéry sú umiestnené neskorobarokové sochy pastafórium z roku 1635. Pre väčšiu vzdialenosť do farského kostola si tunajší občania postavili v 18. storočí v strede obce kaplnku svätého Floriána...

Názov Plavecký

Názov Plavecký(Plavec) vznikol pravdepodobne odvodením od pomenovania kumánskeho bojového kmeňa Polovcov(Plavcov), ktorý sa tu usadil po tatárskom plene. Polovci prišli na pozvanie vtedajšieho panovníka Belu IV. S nimi sa na našom území usadili aj iné bojové kmene v počte asi 40 000 ľudí. Ich úlohou bolo chrániť hranice štátu. Polovci dostali západnú hranicu. Aj Plavecký hrad sa až po roku 1241 začína označovať v listinách ako Plawcz. Dediny ležiace pod hradom dostali prívlastok Plavecký, aby sa odlíšili od iných usadlostí podobného mena. Treba uviesť, že nie je isté, že by sa tu Polovci usadili v 11. a 12. storočí, ako to uvádzajú pramene. Nebol tu totiž dôvod na ich príchod skôr ako po roku 1241, kedy veľké územia vtedajšieho štátu boli takmer vyľudnené. Kmeň Polovcov pomerne rýchlo splynul s domácim obyvateľom. Druhá časť názvu - Mikuláš a Peter - mohla vzniknúť od mena niektorého člena rodu Balážovcov, ktorí vlastnili majetky aj s hradom pomerne dlhú dobu. Nie je vylúčené, že ľud mohol dávať mená obcí tiež spontánne podľa patróna kostola, ktorému bol zasvätený. Názov Podhradie sa dával usadlostiam, ktoré postavili ľudia tesne pod hradom. Išlo o skupinu domov, v ktorej bývali rodiny vojakov, najčastejšie služobníctva alebo iného personálu. Podhradie tvorilo aj najbližšie pracovné a potravinové zázemie panského sídla.

Obyvateľstvo

Obyvateľstvo sa počas stáročí vyformovalo do niekoľkých vrstiev. Na najvyššom stupni ešte v nedávnej minulosti stáli gazdovia, ktorí boli i pravidelnými platičmi daní. Za gazdu sa považoval vlastník pôdy a poľnohospodárskych budov. Ďalej to boli ľudia bez pôdy - želiari, ktorí sa živili výrobou rôznych predmetov a náradia. Najnižšiu skupinu tvorili pastieri, nazývaní aj hoferi. Obec viedol richtár. Ľud so ho volil najčastejšie pred hodami. Medzi jeho povinnosti patrilo dozeranie na odpracovanie robôt, staral sa o bezpečnosť občanov proti krádežiam a riešil problémy súvisiace s dedičstvom po úmrtí občana. Richtár viedol aj finančné hospodárenie obce. Obyvateľstvo bolo vždy slovenské a hlásilo sa ku katolíckemu vierovyznaniu. No žili tu aj židovské rodiny. Počet obyvateľstva v súčasnej dobe nie je vysoký. Veľký odliv, najmä mladých, spôsobil nedostatok pracovných príležitostí. Po poslednom sčítaní počet obyvateľstva bol nasledovný: Plavecký Mikuláš - 711 obyvateľov. Zvyklosti po dlhé stáročia usmerňovali náboženské sviatky a slávnosti, na ktorých sa ľud zúčastňoval vo veľkom počte. Zvlášť veľkolepé boli procesie na sviatok Ducha Svätého, Božského Srdca a Božieho Tela. Veľmi dôležitým dňom bola hodová slávnosť. Obydlia boli jednoduché, zhotovené z kameňa alebo z tehál surovej hliny. Strechy boli pokryté slamovými doskami až do konca 19. storočia. Za obcou stáli stĺpovité stodoliská drevenej konštrukcie.

Dôležité oznamy

Farské oznamy...


Oznamujeme občanom, že Obecný úrad v Plaveckom Mikuláši bude dňa 22.6.2017 (t. j. vo štvrtok) zatvorený.


Folklórna skupina Libuša oznamuje, že sa mení začiatok kultúrnej akcie "Jánske ohne 2017" z 19.00 na 20.00 h.


Pošta Plavecký Mikuláš hľadá brigádnikov na doručovanie pošty počas letných prázdnin. Bližšie informácie u vedúcej na pošte v Plaveckom Mikuláši.


Najbližšie darovanie krvi s FS Libuša sa uskutoční 23.6.2017 (piatok) v NTS Myjava. Odchod autami o 7,00 h z námestia pri Kaplnke sv. Floriána. Bližšie informácie poskytne Ing. Radovan Ščepka.

Obec

Oznamy

ZŠ Plavecký
Mikuláš
MŠ Plavecký
Mikuláš
ŠK Záhorák
Plavecký Mikuláš
Facebook
Plavecký Mikuláš

Kalendár kult. podujatí

Kultúrne podujatia

Počasie
Naj obec na záhorí